Kajúcnici očami Branislava Zuriana a Milana Lučanského

S obavami sledujeme súčasné dianie na Slovensku. Sme svedkami zverejňovania vybraným mainstreamom (Aktuality.sk, Denník N, SME) častí svedeckých výpovedí, vyšetrovacích spisov, prípadne iných dokumentov a informácií z prípravných konaní, ku ktorým vôbec nemajú mať prístup. Pritom ale samozrejme tieto paródie na novinárov zverejňujú len to, čo je v súlade s kreovaním verejnej mienky podľa želaní takých závadových osôb slovenského politického života akými sú Danielito Lipšic či Igor Matovič. Stretávame sa s obludnosťami, ako je glorifikácia „kajúcnikov“, čo nemá obdobu. Kajúcnici, ktorí spáchali množstvo závažných trestných činov, si behajú po slobode, voľne cestujú do zahraničia, naďalej disponujú obrovskými majetkami.

Preto sme sa rozhodli, že nebudeme robiť nič zlé, ak budeme postupovať podobne ako mainstream. Budeme zverejňovať pasáže svedeckých výpovedí, ktoré sa týkajú samotných kajúcnikov, ale aj predstaviteľov súčasnej štátnej moci.

Začíname so svedeckou výpoveďou bývalého riaditeľa NAKA Branislava Zuriana z 17.02.2021 v kauze „Očistec“ (ČVS: PPZ-331/NKA-BA2-2020).

JUDr. Cimmerman položil Zurianovi otázku ohľadom jeho vzťahu s jedným z najznámejších kajúcnikov Ľudovítom Makóom. Kompletnú odpoveď Zuriana si môžete prečítať nižšie, ale zvlášť pozornosť si zasluhuje nasledovná veta: „Nakoľko Ľudovíta Makóa považujem za „druhého Černáka“ v rámci Slovenska s rozdielom, že Černák vraždil a Makó vydieral ľudí, som Lučanskému povedal, že nerád sa s Makóom stretnem, lebo s vagabundmi sa ja nestretávam“. Domnievame sa, že s touto vetou jednoznačne súhlasia desiatky, ak nie stovky slovenských podnikateľov, ktorí pravidelne museli platiť Makóovi výpalné. Mohli by sme menovať, ale nebudeme, nakoľko nechceme tím, ktorí boli vydieraní a následne sa rozhodli platiť, privodiť trestné stíhanie. Zurian v rámci výpovede uviedol aj informácie k trestnej činnosti Makóa (vydieranie spoločnosti Bopal). Makó sa výpalníckej činnosti mal od koho naučiť, keďže roky mal blízko k organizovanej zločineckej skupine známej ako „Takáčovci“.

JUDr. Zobok sa Branislava Zuriana dotazoval ohľadom toho, či sa niekedy ohľadom ďalšieho kajúcnika Bernarda Slobodníka niekedy vyjadroval nebohý gen. Milan Lučanský. Opäť si zasluhuje maximálnu pozornosť veta: „Milan Lučanský Slobodníka volal „zmrd“. Pritom Zurian hovorí, že sa ho Lučanský „snažil pred takýmito ľuďmi chrániť“.

Následne JUDr. Zobok žiada Zuriana, aby svoju vetu konkretizoval, pred kým sa ho Lučanský snažil chrániť? Na to Zurian dáva odpoveď, že išlo o osoby Makó, Bisták (ďalší kajúcnik) a Beňa (kajúcnik zo SIS).

JUDr. Zobok sa následne Zuriana spýtal, či ho pred osobami Slobodník, Makó, Bisták varovali aj iné osoby z prostredia PZ. Na to Zurian odpovedal, že napríklad „odbor Západ, teda Nitra, nemali dôveru ani k Slobodníkovi, ani k Bistákovi. Taktiež konštatoval, že na Makóa ako zločinca ho prvý krát upozornili práve pracovníci KÚFSu. Následne to spresnil a uviedol, ako Makó znefunkčňoval výkonné útvary v rôznych oblastiach. Dokonca Zurian poskytol informácie o Makóovej úderke, ktorá bývala nasadzovaná po celom Slovensku. Podrobnejšie si prečítajte nižšie.

A takéto ľudské „lajná“ (Makó, Slobodník, a iní) glorifikuje napríklad Denník N a Monika Tódová, ktorá zobe z ruky Lipšicovi. Ale správne sa hovorí, „lajno k lajnu sadá“ (to platí aj o kajúcnikoch, aj o Tódovej, aj o Lipšicovi). Ako keby nebolo jasné, že títo zločinci povedia všetko čo sa im nakáže, len aby nemuseli pykať za svoje zločiny a vzdať sa nakradnutého majetku.