Podľa jednej z výpovedí v kauze „Daniari“ mal „kajúcnik“ Michal Suchoba so svojou bandou pripraviť štát až o 65 miliónov EUR!

Dnes sa pozrieme na ďalšieho zaujímavého a pomaly už univerzálneho kajúcnika – Michala Suchobu. Tento udavač vystupuje ako svedok proti viacerým osobám z podnikateľskej, resp. politickej sféry. Toto ani tak neprekvapuje, keďže Michal Suchoba bol obvinený minimálne v troch veľkých kauzách, takže je jasné, že povie a urobí všetko, čo mu bude nakázané:

1.) Dňa 29.01.2021 bol obvinený v kauze „MÝTNIK“ pre pokračovací obzvlášť závažný zločin porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm b), ods. 4 písm. a) Trestného zákona.

2.) Dňa 15.02.2021 bol obvinený v kauze „OČISTEC“ za prečin podplácania podľa § 333, ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona.

3.) Dňa 30.06.2021 bol obvinený v kauze „DANIARI“ pre zločin založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona; ďalej pre zločin podplácanie podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm b) Trestného zákona.

Takže je očividné, že „podnikateľ“ Michal Suchoba má čo robiť, aby sa „vykúpil“ z toho, čo napáchal.

Aby sme Michala Suchobu spoznali lepšie, skúsme sa pozrieť na výpoveď ďalšieho obvineného v kauze „Daniari“ PaedDr. Ladislava Smolena. Výpoveď pochádza z 01.07.2021.

Ladislav Smolen uvádza, že Michala Suchobu pozná už veľmi dlho, z obdobia 1996 – 1998. Zoznámiť Smolena s ďalším známym kajúcnikom či udavačom Františkom Imreczem mal práve Michal Suchoba, počas stretnutia v dome Suchobu v Limbachu ešte predtým, než sa Imrecze stal prezidentom Finančnej správy (FS). Pritom Suchoba sa mal Smolenovi chváliť, že zabezpečí, aby sa Imrecze stal prezidentom FS, „aby sa mohol robiť obchod“.

Po tom, ako sa Imrecze stal prezidentom FS, oslovil Suchoba Smolena s požiadavkou, aby pomohol nájsť šikovných ľudí, ktorí by mohli nastúpiť do funkcií krajských riaditeľov FS. Na základe aktivity Smolena bol za riaditeľa Daňového úradu Nitra dosadený Ing. Uharka.

Ladislav Smolen v svojej výpovedi konštatuje, že pokiaľ Suchoba tvrdí, že plnil len poštárske funkcie, tak zavádza. Považuje Suchobu ak aj nie za hlavu, tak za jedného z najvyššie postavených členov organizovanej skupiny, ktorej cieľom bolo okrádať štát prostredníctvom nadmerných odpočtov. Jednoznačne tvrdí, že „kto pozná pána Suchobu vie, že jeho riadiť a ovplyvňovať je nemožné“. Čo automaticky stavia Suchobu na čelo zločineckej skupiny.

Smolen tvrdí, že celú organizáciu akým spôsobom sa to bude robiť, ako aj koľko peňazí sa bude vyberať a komu pôjdu, určil práve Suchoba. Suchoba presne vedel aká suma sa má napísať do daňového priznania, keďže ju vedel z FS, a celý kontrolný systém na FS dodávala práve Suchobova spoločnosť, takže si bol vedomý slabín systému.

Smolen popísal aj ako Suchoba dbal na bezpečnosť. Na začiatku sa komunikovalo prostredníctvom vymyslených emailových adries s end-to-end šifrovaním (vymyslel Suchoba). Neskôr sa na pokyn Suchobu prešlo na komunikáciu telefónmi prostredníctvom aplikácie Threema.

Vždy pred vydaním pokynu o výške daňových odpočtov to Suchoba konzultoval s niekým z FS, konkrétne dané oddelenie označoval Suchoba ako „Varšava“ a išlo o oddelenie analýzy rizík, ktoré sídlilo v Banskej Bystrici, kde to pre neho zabezpečovala osoba menom „Laco“. Išlo o Ladislava Hannikera.

Vždy po podaní daňového priznania musel Smolen poslať Suchobovi správu s presným číslom a výškou za účelom potvrdenia. Základné delenie „profitu“ nastavil taktiež Michal Suchoba. Podľa vyjadrení Smolena, 2/3 z každého jedného nadmerného odpočtu dával Suchobovi do rúk.

Nakoľko Smolen musel odvádzať „daň“ Suchobovi aj z nadmerných odpočtov, na ktoré mal nárok, dochádzalo po čase medzi nimi ku konfliktom – výsledkom bolo vydieranie a hrubý nátlak zo strany Suchobu. Smolen má Suchobu za človeka, ktorý „jedným telefonátom dokáže zistiť to, čo niekto nezistí nikdy a dokáže si zo svojich kontaktov zabezpečiť Imreczeho ako riaditeľa FS, ovláda systém FS, má niekoľko firiem v daňových rajoch, a cez svoju spoločnosť ALLEXIS ovládal eurofondy cez vysokopostavených ľudí“.

Smolen uviedol aj zaujímavý poznatok zo svojej konverzácie s Františkom Imreczem, s ktorým trávil čas na jachte. Imrecze sa k Suchobovi mal vyjadriť, že „so Suchobom sa robiť nedá, pretože je tlakový a stresujúci“.

Konflikt Smolena (ktorý chcel skončiť s páchaním trestnej činnosti) so Suchobom gradoval až natoľko, že sa Smolenovi mal vyhrážať dnes už nebohý kajúcnik František Bohm. Čo len ilustruje, v akej spoločnosti sa Suchoba pohyboval. František Bohm mal blízko totiž nielen k udavačovi č. 1 Ľudovítovi Makóovi, ale aj ku mafiánskej skupine „Takáčovcov“. A Suchoba Smolenovi neraz rozprával o „neuveriteľne šikovnom a bohatom človeku“ z KÚFSu“ Makóovi.

Po čase došlo k zmene výšky hotovostných výberov (už nešlo vyberať veľké obnosy), ale Suchoba nechcel čakať dlho na výber a preto vydal pokyn, aby konatelia spriaznených firiem posielali peniaze na ním doručené čísla účtov čínskych spoločností. Smolen odovzdal pokyn spriazneným firmám a následne už celý proces odmeňovania prebiehal tak, že Suchoba nosil 1/3, resp. ¼ Smolenovi do rúk.

Smolen uvádza aj zaujímavé podrobnosti k vzťahu medzi Suchobom a Imreczem. Tvrdí, že Suchoba niekoľko krát zjazdil Imreczeho ako malého chlapca a že mu to niekedy pripomínalo mediálne známu komunikáciu medzi Kočnerom a Trnkom. Smolen tvrdí, že žena Imreczeho mu povedala, že František nemôže Suchobu už ani cítiť.

Čo dodať k Suchobovi, ktorý na výsluchoch rozpráva ako bol „zlomený“ na spoluprácu s Jozefom Brhelom? Ako bol pomaly vydieraný? Prečo ma vôbec neudivuje, že brať vážne tohoto udavača dokáže len Úrad špeciálnej prokuratúry? Ak by niekto chcel pochybovať o Smolenovej výpovedi, použijem obľúbený Lipšicov výraz: „Prečo by mal Smolen klamať?“.

Celková škoda napáchaná Suchobom a jeho spolupáchateľmi môže predstavovať až 65 mil. EUR (podľa výpovede Smolena). 

Ak si chce niekto preštudovať celú Smolenovú výpoveď, môže si ju stiahnuť práve TU.